Dopravna infrastruktura
Ked moj znamy Ukrajinec prisiel do Bratislavy na hlavnu vlakovu stanicu a pozriel si toto skarede a spinave prostredie, na zaciatku myslel, ze omylom isiel do niejakeho ineho mesta. Na Ukrajine Slovensko ma velmy dobry image bohatej, uspesnej, modernej europskej krajiny, ktoru predstavuju ako vzor pre Ukrajinu. Avsak uz prvy dojem z pobytu v hlavnom meste Slovenska tento image zruti – oproti modernej a elegantnej stanici v Kyjeve, Lvove alebo Uzhorode (pozri si fotohrafie ukrajinskych stanic tu: http://porteuropa.eu/sk/index.php/ukrajina/vseobecne/182-ukrajinske-zeleznice-fotoblog), v Bratislave mame nieco akozivo preniesene s tretieho sveta.
Druhy rozdiel medzi Bratislavou a Kyjevom je to, ze slovenske hlavne mesto nie to ze nie ma metra (co este mozna pochopit, lebo Bratislava nie je velka metropola), ale neni tu ani ziadna alternativa metru (napriklad mestska zeleznica ako S-Bahn vo Viedni, alebo rychla elektricka ako v Krakove). Oproti tomu, v Kyjeve funguju tri linie metra a planuje sa stvrta, pricom v kazdom roku k existujucim liniam pribudaju aj dalsie stanice. Okrem tohto, do juna 2012 roku v Kyjeve ne bude uz starych autobusov a trolejbusov – uz teraz kyjevska autobusova doprava je ovela modernejsia, ako v Bratislave. Jedine, v com Bratislava je lepsia od svojho mesta-partnera na Vychode, su elektricky: pokial v Bratislave najdu sa aj novsie vozidla, v Kyjeve dalej pouziva sa velmi stare a vyexploatovane vozne s cias hlbokeho komunizmu.
Petrzalka horsia ako kyjevska Trojescyna
Ked pozrieme sa na bratislavske Stare mesto a jeho najblizsie okolie, mozeme konstatovat, ze neni to horsie ako centrum Viednie alebo inej zapadoeuropskej metropoly. Avsak staci prejst zopar kilometrov dalej: na Petrzalku alebo Ruzinov a uz to je uplne ine. Znicene chodniky, po ktorych by sa ani nedalo ist na kolieskovych korculach (inac nez v Kyjeve), spinave okolie, skarede zastavky autobusov, cierne od spiny cinziaky v okoli Trnavskeho myta – toto je sucasna tvar Bratislavy.
Pravdupovediac, Kyjev neni na tom ovela lepsi. Mame tu super udrziane centrum a skarede mestske casti na okraju mesta, s komunistickymy panelakmi. Avsak zda sa, ze v ukrajinskej metropoly aj tie skarede casti su akoze utulnejsie. V Kyjeve sice chybaju peniaze na revitalizaciu problemnych casti ako nasa Petrzalka (napriklad Trojescyna, Lisovyj masyv, Darnycia), ale Ukrajinci aktivne snazia sa zmiernit tuto skaredost vysadenim drobnej zeleni a kvetov, udrzianim poriadku. Ked porovname Petrzalku a Trojescynu (najhorsiu mestsku cast Kyjeva), to tu zase Kyjev je o nieco viac moderny, cisty a utulny.
Sportova infrastruktura
Vaznym problemom Kyjeva je zly stav sportovej infrastruktury. Avsak zase neni to az tak zle, ako je v Bratislave. Situacia, kde v polmilionnej metropoly, v hlavnom meste moderneho statu funguju iba dve verejne plavarne, je velmy nepochopitelna.
Taktiez bratislavska specialita je unikalny v celej Europe zakaz windsurfingu na rekreacnom jazere Zlate Piesky. V celej Europe specialne tvoria umele prehrady s ucelom ich vyuzitia na potreby jachtarov a priaznivcov windsurfingu, a v Bratislave na takymto jazere windsurfing nie to ze nie rozvijaju, ale zakazuju!
Obcianske aktivity
Bratislava je sice bohatym mestom, a napriek tomu jej infrastruktura je horsia, ako v mestach na ovela chudobnejsiej Ukrajine. Ako mozeme vysvetlit tento paradox?
Myslim si, ze jedna z hlavnych pricin tohto stavu je takmer nulova obcianska aktivita obyvatelov Bratislavy. Bratislavania ne podielaju sa na zivote mesta, nie su ochotny alebo sa boja verejne protestovat, ked nieco im sa v meste ne paci. Je to uplne inac nez v Kyjeve, kde ludia maju ovela vyzsiu obciansku svedomost a podielaju sa na praci obcianskych zdruzeni, aktivne protestuju proti vseobecnej korupcii a arogancii mestkej samospravy, ktora je podobne vaznym problemom, ako v Bratislave.
Jakub Łoginow
