Zial, v skutocnosti neni to tak. Az potom zistil som, kolko ma Bratislava negativov a ze ironicke heslo „hlavna dedina“ presne opisuje tuto metropolu. Zistil som, ze sa to ani v buducnosti nezmeni, lebo Bratislavanom sucasny stav mesta skor vyhovuje a nie su tu ambicie prerazit hlavne mesto Slovenska do tejto ligy, v ktorej su Vieden a Praha.
Dokonca v Bratislave zije sa velmi tazko. Po prve, absurdne vysoke ceny, ktore dosiahaju alebo dokonca prevyzsaju uroven Viedne – pritom kvalita sluzieb zostava horsia, ako na Ukrajine (myslim tu gastronomiu, puby). Pricom slovensky zamestnavatel ani myslel platit takuto viedensku mzdu, a praca za 300 eur mesiacne neni to, co by mi vyhovovalo. Nie na to sa clovek prestahovuje s Krakova do cudziny, aby zarabat taketo smiesne nizke peniaze, a pritom ovladat styrmi cudzimi jazykmi (anglicky, polsky, ukrajinsky, bielorusky) a mat celkom slusne vzdelanie a pracovne skusenosti. Keby som nemal ine prijmy, ako napriklad s Kyjeva, prezit za takyto plat v absurdne predrazenej Bratislave nebolo by mozne.
Ale financie neni vsetko. V Bratislave chybalo mi vela absolutne podstatnych veci, ktore mozno nie su nevyhnutne na prezitie, ale su samozrejmostou v mestach, v ktorych som zil predtym: cize v Krakove, Lvove a Kyjeve.
Po prve – bazeny. Bol taky cas, ze som chodieval zaplavat 3-4krat tyzdenne. Takze nemozem pochopit ako to je mozne, ze v hlavnom meste vyspeleho europskeho statu su len 2 verejne bazeny – pritom spinave a akozivo prenesene s komunistickej ery.
Po-druhe – cyklisticke chodniky, ktore na dve vynimky neexistuju. Zit bez bicykla neni pre mna mozne a jazdit na bicykli po Bratislave – je nieco podobne samovrazde.
Po-trete – absurdny, jedinecny zakaz windsurfingu na Zlatych Pieskoch. Som nadsenec windsurfingu a bliskost jazera Zlate Piesky bola pre mna dolezitym argumentom za pristahovanim do Bratislavy. Ved v obdobi maj – september kazdy vecer po praci budem chodievat na windsurfing – myslel som si. Je len tazko odhadnut, ako som bol sokovany, ked v maji 2010 som sa dozvedel, ze windsurfing je na tomto jazere zakazany! Na celom svete sa umyslene vytvara teketo umele jazera pre vodnu rekreaciu i sport a vselako podporuje windsurfing a ine vodne aktivity (vid krakovske jazero Bagry) a tu sa vodne sporty zakazuje! Fakt, windsurfing neni cely zivot, ale takyto zvlastny sposob myslenia – zakazat windsurfing – vela hovori o tomto meste a jeho vedeniu.
Po stvrte – vela produktov v obchodoch, sluzieb a zvykov, na ktore som bol v Polsku a Ukrajine zvyknuty, a tu ich jednoducho neni. To neznamena, ze je to nieco zle, ved kazda krajina ma nieco svoje – v Polsku tiez nekupis knedliky a utopence, tak ako na Slovensku nekupis cerveny caj, psenicne pivo (najma kvalitne ukrajinske, ktore v Polsku je velmi popularne), dobru rybu a desiatky inych oblubenych produktov. Nemozem sa tiez prisposobit slovenskemy sposobmu zivota, ze sa vstava tak skoro rano a neexistuje nocny zivot. V polskych metropolach standartna pracovna doba je 9-17 alebo 10-18, obed sa je medzi 14 a 17 (alebo po praci), a vecer sa casto ide na mesto do pubu. Pritom o 20-21 my iba vychodime s domu a sedime v puboch do 24 – 1 hodiny noci, medzitym okolo 23:00 ideme nieco zjest teple (kebab, zapiekanka). V Bratislave je to uplne odlisne a tieto kulturne a spolocenske rozdiely su ovela vacsie, nez som si povodne myslel.
A este k tomu pridajme jeden dost vazny argument. Slovencina je ovela tazci jazyk, nez som si povodne myslel. Na prvy pohlad podobny polstine a mal by som sa tak rychlo naucit, ako ukrajincinu (stacilo na to pol roka, a som po ukrajinsky vedel dokonale hovorit a pisat). Slovencinu vsak som sa ucil s 2004 roka, teraz tu zijem na Slovensku takmer rok a pol a nejde mi to dobre. Tejto diakritiky sa nenaucim uz nikdy v zivote, a bez toho ani nebude mozne najst si kvalitne zamestnanie v Bratislave (neratam tu nadnarodne korporacie ako IBM alebo Philips, kde slovencina vobec neni potrebna, bo sa pouziva anglictinu). A k tomu este ten pocit, ze Slovaci nemaju radi imigrantov a Bratislava neni taka otvorena na multikulturnost, ako Vieden alebo Kyjev.
Takze, teraz budem v Rakusku. Ale stale blisko Bratislavy – pracujem ako marketingovy manager hotelu Riedmuller v kurorte Bad Deutsch – Altenburg pri Hainburgu. Takze keby ste mali zaujem o pohodlne a pomerne lacne (38 eur) ubytovanie v Rakusku, blizko Bratislavy a Viedne a pri samotnom rimskom tabore Carnuntum, srdecne vas vsetkych pozyvam.
Podrobne informacie o hoteli a o tom, co teraz robim, najdete si tuto:
www.karpatyaustria.info
http://porteuropa.eu/sk/index.php/slovensko/bratislava/312-vone-miesta-v-hoteli-pri-bratislave-na-majstrovstva-sveta-v-hokeji
Napriek tomu, ze som sa rozhodol odist z Bratislavy, stale sa zo Slovenskom stotoznujem a fandim tejto zaujimavej a sympatickej krajine. A nielen kvoli osobnym simpatiam a sentimentom. Ak uz som sa pred rokmi rozhodol investovat tolko casu (7 rokov vyucovania jazyka), peniazi a namahy, aby sa naucit slovencinu a stat sa „expertom na Slovensko“ (v Polsku a na Ukrajine takito ludia chybaju), tak teraz dufam, ze znalost slovenskeho jazyka a Slovenska bude ocenena na polskom, rakuskom alebo ukrajinskom trhu praci. Ze s toho budu tazit aj nejake profity. Takze fandim Slovensku a dufam, ze raz sa vasa krajina dostane do takej skvelej hospodarskej a politickej pozicie, ako su na tom Rakusko alebo Nizozemsko – ved cim lepsie sa bude darit Slovensku, tym lepsie budem na tom aj ja.
