reklama

Medzi Tuskom a Kaczyńskym, čiže pasca polskej politiki

Polsko od 2005 roku zije v akejsi neskutocnej atmosfere akoze obcianskej vojny. V mojej krajine sa ludia delia podla toho, ci su radsej za Kaczynskym, alebo radsej za Tuskom – a medzi tymito dvoma tabormi je obrovska prepast. Atmosfera vnutorneho konfliktu medzi stupencami PO (Tusk) a PiS (Kaczynski) je natolko silna, ze nikto si uz ani nepamata na to, ze este jesenou 2005 roku tieto dve strany sa chystaly vytvorit spolocnu vladu, a predtym isli spolu do miestnych volieb ako spolocny komitet v 2002 roku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Ked si niekto mysli, ze slovenska politika je cudna, tak mal by si spomenut, aky cirkus je na tom v susednom Polsku. V kazdej normalnej krajine politicky zapas ide obycajne medzi lavicou a pravicou, pomedzi ktorymi su akesi centrystske strany. V Polsku tiez tak bolo – az do tohto 2005 roku. S jednej strany – postkomunisticka lavica (SLD, PSL), s druhej – pravicovo-liberalne strany, ktore vyrosly na davnej antikomunistickej pode byvalej Solidarności, ako napriklad AWS a Unia Wolności, ci neskorsie PiS (Prawo i Sprawiedliwość) a PO (Platforma Obywatelska).

V rokoch 2001 az 2005 Polskom vladli postkomunisti s premierom Leszkom Millerom, ktoreho 2 maja 2004 zamenil „technicky“ premier Marek Belka. Bol to medzi inym cas obrovskych korupcnych skandalov, choci aj ekonomickeho rastu a integracie s EU. Pritom lavica odmietala hlbsie reformy a oproti nej narostala silna opozicia, v podobe vtedy este liberalnej PO (ktora kladla doraz na nutnost provedenia hlbokych hospodarskych reforiem v dzurindovom style) a konzervativnej PiS, ktora hovirila najma o potrebe reformy justicie a nastolenia pravoporiadku.

Keby sme chceli urobit paraleli so slovenskou politikou, tak PiS je akoze KDH, a PO – nieco ako SDKU. Cize medzi nimi je vyrazny rozdiel, avsak su to skor spojenci. Prave tak bolo v Polsku v rokoch 2000 az 2005, ked tieto dve strany viedly spolocny politicky boj proti postkomunistom. Pred volbami 2005 bolo uz zrejme, ze obe strany zvitazia a vytvoria spolocnu vladu. Premierom mal byt Jan Rokita s PO, a vicepremierom Jarosław Kaczyński, predseda PiS. Dohodnute bolo aj to, ze ekonomicke ministerstva zoberie Platforma, a justiciu aj silove zlozky - PiS. Cize kazda strana bude ozdravovat chore Polsko v tychto oblastiach, v ktorych sa najlepsie vyzna. A to, ze taka radikalna premena je nevyhnutna, zhodovali sa aj jedni, aj druhi: takto vzniklo heslo budovy „IV Rzeczpostolitej“, cize Stvrtej Republiki.

Avsak stalo sa inac. A vsetko preto, ze vo volbach nezvitazila Platforma a prezidentom nezostal Donald Tusk, ako sa predpokladalo, ale vitazom stali PiS a Lech Kaczyński (vtedy sa v blizkych terminoch volilo parlament aj prezidenta). Tusk nemohol zniest porazku, PiS chcel mat svojho premiera aj ministra zahranicia, a Platforma hlasila, ze bratia Kaczyński chcu prilis vela. Tito prirodzeni koalicianti, ktori sa v podstate malo v com lisia, sa jednoducho nedohodli a PiS vytvoril si mensinovu vladu Kazimierza Marcinkiewicza, podporovanou cudnymi stranickami Samoobrona a Liga Polskich Rodzin (LPR) – nieco ako slovenske SNS a HZDS.

Potom Samoobrona a LPR uz priamo isli do vlady, a namiesto liberalneho a popularneho Marcinkiewicza premierom zostal samotny Jarosław Kaczyński.

Prave vtedy sa vsetko zacalo. Opozicia, media a intelektuali zacali kricat, ze v Polsku je ohrozena demokracia. Platforma a PiS sa stali najvacsi nepriatelia, a heslo „treba odsunut hroznych Kaczyńskich od moci“ stalo sa hlavnym a v podstate jedinym bodom politickej agendy Platformy, ako aj spriaznenych s nou medii.

Ci dvojrocne vladnutie PiS urcite bolo „ohrozenim demokracii“ a podobne? Nie som volic PiS, ale tieto histericke hodnotenia boli prinajmensom prehnane. Vlada Marcinkiewicza a Kaczyńskiego nemala, na moj pohlad, ziadne vyznamne vysledky, nerobila reformy, dokonca jej boj proti korupcii sa skoncil velmi zle (prehaniali nadmiernou podozrivostou, cez co opozicia opravnene hovorila o „policajnom state“). Na druhej strane Kaczyński nic neznicil, dokonca zobral do vlady dost kvalitnych a liberalnych ministrov, ako ministerka financii Zyta Gilowska a minister zdravotnictva Zbigniew Religa. Krajina sa rozvijala, lebo to bole este pred svetovou krizou, avsak tradicne uz odmietala urobit nevyhnute radikalne reformy, tak ako ich socialisticki predchodcovia a buduca vlada Tuska.

Stoji pritom za zmienku, ze v Polsku je co reformovat. Uplne stagnuju zeleznice, prezerte korupciou a byrokratiou. Problemom su statne banie cierneho uhlia na Sliezsku, ktore je treba jednoducho restrukturizovat a privatizovat. Obrovskou zatazou pre rozpocet a pre cele hospodarstvo su aj mladi dochodcovia so silovych zloziek – staci, aby policajt alebo pohraniciar pracoval 15 rokov a moze ist do dochodku, na ktory sa musia poskladat danovi poplatnici. Takze mame cele tysicky 35-rocnych, zdravych dochodcov. Problemom je aj to, ze u nas polnohospodari, aj ti najbahatsi, takmer vobec neplatia danie ani odvody – tu tiez sa na nich musi poskladat zvysok obyvatelstva. Problemov je ovela viac, ale uz tieto vyzsie spomenute sposobuju obrovsku zatiaz pre stat a ich nasledkom je nadmerne zadlzenie a deficit a taktiez velke obtazenie podnikatelov daniami.

Pokial tieto veci nebudu v Polsku vyriesene, v mojej krajine bude jednoducho zle – natolko zle, ze cez to musel som s Polska emigrovat (najprv na Ukrajinu, potom na Slovensko a odtial do Rakuska, konecne do nejakeho normalneho statu). Emigracia, sposobena zbabelostou kazdych nasledujucich vlad (Millera, Kaczyńskiego a Tuska) a neprovedeniam reforiem, je obrovskym javom – ako sa odhaduje, v prebiehu rokov 2005-2011 odislo do zahranicia asi 2-3 milionov Poliakov, najma mladych, vzdielanych ludi, ktori napriek vysokym kvalifikaciam nemohli v Polsku najst si pracu, lebo tato kvalitna praca je iba vo Warszawie (Polsko je velmi centralizovany stat).

Takze konecne v 2007 roku sa odohraly predcasne volby, v ktorej vela ludi zase patralo po zmene. Platforma sa nam javila ako reformatorska, liberalna strana, ktora sa konecne odvazi vyriesit uvedzene vyzsie problemy, cize provedie nepopularne reformy. Avsak nic take sa nestalo. Naopak, ako sa ukazalo, jedina agenda PO bola „nic nerobime, to sice pravda, ale aj tak musite nas podporovat, lebo iba my mozeme nedopustit zase k moci tychto zlych Kaczyńskych“. A este bol aj argument „my by sme chceli nieco reformovat, ale jednoducho prezident Lech Kaczyński nam to nedovoli“. Alebo „vieme, ze reformy su nevyhnute, ale nemozeme ich urobit, lebo to bude nepopularne a v dalsich volbach zvitazi tento hrozny Kaczyński. Tak radsej nebudeme robit nic“.

Tato retorika sa ani nezmenila potom, ked Lech Kaczyński zomrel v havarii polskeho lietadla a vystriedal ho lojalny prezident Bronisław Komorowski s PO. Platforma ma teraz v svojich rukach plnu moc – a nadalej ani nemysli reformovat krajinu. A pritom ma stale obrovsku podporu obyvatelstva a myslim si, ze zvitazi v jesennych volbach a bude vladnut dalsie styri roky, pocas ktorych sa urcite nedockame ziadne reformy.

Politicka situacia v Polsku je patova. S jednej strany – histericke PiS, ktore je nieco pomedzi KDH a SNS a od ktoreho sa nieda cakat nic ine, iba hladanie vnutornych a vonkajsich nepriatelov. Nie, ziadne reformy PiS neurobi. S druhej strany – populisti s PO, ktori ked zvitazia, nebudu robit dalsie styri roky absolutne nic. Tieto dve nepodarene strany maju spolu asi 70-80% podpory a medzi nich sa zmestia iba postkomunisti (od nich sa tiez neda cakat nic dobre) a „politicka prostitutka“ PSL so stabilnou podporou asi 5-6%. Tato cudna strana je najviac antireformatorska zo vsetkych a najhorsie je to, ze absolutne s kazdym pojde do koalicie (PSL vladlo uz s postkomunistmi, s Tuskom a chcelo vladnut aj s Kaczyńskim). A v akejkolvek koalicie by neboli, tak ich aktivita sa obmedzuje iba tym, ze tvrdohlavo brzdia vsetky reformne snahy, aj tie najmensie. A vladnut sa bez nich velmi neda.

S perspektivy polskeho emigranta, ktory sa na tento cirkus diva zvonku a rozumie technologiam politickeho marketingu, je cudne, preco sa moji spoluobcania tak lahko daju chytit na tieto umele konflikty a nevyznamne medialne temy. Uz zopar rokov hlavna tema spravozdajstva nie je ako riesit realne problemy, ale „co povedal Kaczyński“, „a co odpovedal na to Tusk“. O tom, ako riesit patologicke situacie na zelezniciach, v dochodkovom sisteme a zdaneni rolnikov, nikto ani nespomenie - na rozdiel od Slovenska, kde taketo veci pravidelne sa preberaju aspon v medialnej diskusie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

---

Portal o Polsku a Ukrajine

Jakub Loginow

Jakub Loginow

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Poliak s Krakova. Od februara 2010 do maja 2011 som pracoval v Bratislave ako marketingovy zastupca isteho hotelu a ako zahranicny korespondent ukrajinskej a polskej tlaci. Viac sa dozviete s mojej webovej stranky http://www.porteuropa.eu/sk/ Zoznam autorových rubrík:  UkrajinaPolskoSlovenskoRakuskoBlog po polskuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu